Bratislava
3. októbra (TASR) - Národná ústredňa Interpolu (NÚI) Bratislava riešila
počas 30 rokov existencie 323.145 prípadov. Za toto obdobie eskortovali
1745 hľadaných osôb smerom na Slovensko a do zahraničia. V utorok 3.
októbra uplynie 30 rokov od prijatia Slovenska do medzinárodnej
organizácie Interpol, združujúcej väčšinu štátov sveta v boji proti
zločinu.
"V tomto roku si pripomíname nielen 100. výročie založenia
Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície Interpol, ale aj 30.
výročie založenia Národnej ústredne Interpol Bratislava úradu
medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru. SR bola
prijatá za 170. člena INTERPOL-u na 62. zasadnutí valného zhromaždenia
tejto najznámejšej organizácie polície v roku 1993 na Arube (Holandské
Antily)," uviedla pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.
Samotná slovenská NÚI vznikla 29. októbra 1993. V súčasnosti združuje
Interpol 195 členských krajín a jeho centrála sa nachádza vo francúzskom
Lyone. Jazykmi Interpolu sú angličtina, francúzština, španielčina a
arabčina. K jeho hlavným úlohám patrí zabezpečenie výmeny kriminálnych
informácií na medzinárodnej úrovni za účelom podpory objasňovania a
prevencie trestnej činnosti. Zároveň pátranie po hľadaných osobách,
odcudzených motorových vozidlách a odcudzených a stratených dokladoch.
"Nosnou a kľúčovou úlohou Národnej ústredne Interpolu Bratislava je
pátranie po hľadaných osobách v zahraničí, zabezpečenie ich zadržania a
po ukončení vydávacieho procesu ich prevoz na územie Slovenskej
republiky za účelom trestného stíhania alebo výkonu trestu. V tejto
súvislosti nie je možné nespomenúť najúčinnejší a najznámejší nástroj
pátrania, tzv. Červený obežník, ktorý má po celom svete nesmiernu váhu a
medzi páchateľmi, unikajúcimi pred spravodlivosťou, je dobre známy a
právom obávaný," priblížila Bárdyová.
NÚI Bratislava poskytuje súčinnosť ktorejkoľvek členskej krajine, ktorá o to požiada, platí to aj recipročne. "Tu
je však nutné poznamenať, že dožiadanie nesmie mať náboženský,
politický, vojenský alebo rasový charakter a musí byť dodržaná zásada
obojstrannej trestnosti skutku. Jednoduchšie bude negatívne vymedziť
krajiny, s ktorými naša ústredňa počas svojej 30-ročnej existencie
nespolupracovala. Sú to tri krajiny, ktoré sú síce členmi OSN, ale
nepripojili sa k ´policajnej rodine´ Interpol - Severná Kórea, Palau,
Tuvalu," konkretizovala Bárdyová.
Zoznam krajín, v ktorých boli zadržané osoby hľadané slovenskými OČTK, je dlhý. "Z
exotickejších destinácií môžeme uviesť Maroko, Južnú Afriku, Keňu,
Tanzániu, Brazíliu, Kubu, Peru, Mexiko, Panamu, Japonsko, Thajsko,
Maurícius. Vyšpecifikovať najrozšírenejšie trestné činy, ktorým sa
slovenská pobočka Interpolu venuje, by bolo neobjektívne. Po osobách
pátrame na základe zatýkacích rozkazov vydaných slovenskými súdmi pre
najrôznejšiu trestnú činnosť, počnúc obyčajnými krádežami, lúpežami,
podvodmi, obchodovaním s drogami, obchodovaním so zbraňami, končiac
členstvom v zločineckej skupine a vraždami," povedala hovorkyňa.
Obsah výmeny informácií so zahraničnými partnermi v podstate kopíruje
aktuálne druhy kriminality, ktorým v súčasnosti dominujú podvody v
on-line priestore, ekonomická kriminalita a terorizmus.
Vznik Interpolu siaha do obdobia pred prvou svetovou vojnou. Koncom
apríla 1914 sa v Monaku uskutočnil medzinárodný trestnoprávny a
policajný kongres s cieľom zamedziť pôsobeniu medzinárodných zločincov v
krajine. Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia 24 krajín z Európy,
Ázie, Strednej a Južnej Ameriky, ktorí sformulovali základné ciele a
potreby medzinárodnej policajnej spolupráce.
Spoluprácu obnovili v roku 1923, keď sa na podnet rakúskej spolkovej
vlády a riaditeľa rakúskej polície Johanna Schrobera zišiel vo Viedni
II. medzinárodný kongres kriminálnej polície. Kongresu sa vtedy
zúčastnili zástupcovia takmer všetkých európskych krajín, predstavitelia
USA, Egypta, Číny a bývalého Československa, ktorí ustanovili
Medzinárodnú komisiu kriminálnej polície so sídlom vo Viedni.
Sídlo komisie sa v roku 1938 premiestnilo do Berlína. Činnosť komisie
bola v tom čase formálna, pretože jej kontakty s inými krajinami sa
prerušili. Po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 konala v Bruseli
oživujúca konferencia, na ktorej bol prijatý nový štatút organizácie,
sídliacej odvtedy v Paríži. Názov Interpol bol vybraný ako telegrafická
adresa jej sídla. Od roku 1984 je sídlom Interpolu Lyon.
Jeho riadiacim orgánom je valné zhromaždenie združujúce všetky krajiny.
Organizácia spája členské štáty prostredníctvom komunikačného systému
nazvanom I-24/7. Ide o zabezpečenú sieť na vzájomné kontaktovanie sa.
Sieť tiež umožňuje pristupovať k databázam a službám.
Generálny sekretariát Interpolu spravuje 19 policajných databáz s
informáciami o zločincoch a zločinoch - od mien a odtlačkov prstov až po
ukradnuté pasy. Súčasným generálnym tajomníkom je Nemec Jürgen Stock,
ktorý bol vymenovaný na 83. zasadnutí valného zhromaždenia v Monaku v
novembri 2014. Na 88. valnom zhromaždení v roku 2019 v Čile bol opätovne
vymenovaný na druhé päťročné obdobie.
0